10. Sociálna stratifikácia a sociálna mobilita

10.1 Vymedzenie pojmu sociálna stratifikácia. Jednotlivé spoločnosti sú vnútorne diferencované podľa skupín, pozícií. noriem, inštitúcií, rolí - a k tejto vnútornej diferenciácii v podstatnej miere patrí aj sociálne rozvrstvenie - stratifikácia.. Ak hovoríme o sociálnej vrstve nezaujímajú nás ani tak jednotliví ľudia ale skôr sociálne pozície a sociálne role. Pritom nám nejde o všetky, ale predovšetkým o sociálne oceňované pozície. Sociálne oceňovaná pozícia sa volá aj sociálny status. A sociálna stratifikácia úzko súvisí s diferenciáciou podľa sociálneho statusu. Nie každá oceňovaná spoločenská pozícia je zaujímavá z hľadiska sociálneho statusu a sociálnej stratifikácie. V modernej spoločnosti je to predovšetkým profesionálna pozícia a vo všeobecnosti sú to získané pozície určené veľkosťou majetku, resp. príjmu a podielom na moci. Ak sa obmedzíme na spomenuté kritériá môžeme tvrdiť, že súhrn sociálnych pozícií, ktoré sú spoločensky rovnako oceňované a jednotlivci, ktorí tieto pozície zaujímajú a majú rovnaký spoločenský status tvoria spoločenskú vrstvu. Každá spoločnosť má hierarchicky usporiadané spoločenské vrstvy a toto usporiadanie podľa spoločenského ocenenia nazývame sociálnou stratifikáciou.

Tak môžeme napr. ministrov, generálov, veľkopodnikateľov a vrcholových menežerov bánk a podnikov pokladať za príslušníkov najvyššej spoločenskej vrstvy a naopak bezdomovcov a nezamestnaných príslušníkov rómskej menšiny žijúcich v ilegálnych rómskych osadách za príslušníkov najnižšej spoločenskej vrstvy.

10.2 Príčiny sociálneho rozvrstvenia spoločnosti. Sociálne rozvrstvenie spoločnosti je dôsledkom sociálnej nerovnosti. Sociálna nerovnosť je stav, pri ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom a to hlavne k bohatstvu, moci a prestíži. V každej spoločnosti sú tieto sociálne zdroje obmedzené a preto možno tvrdiť, že sociálna nerovnosť je univerzálny jav, hoci existuje v rôznych podobách. Sociálna stratifikácia prechádza z generácie na generáciu a nie je iba výsledkom individuálnych rozdielov medzi ľuďmi. Sociálnu stratifikáciu obhajujú a podporujú ideológie istej časti spoločnosti a zároveň ju spochybňujú a napádajú ideológie inej časti spoločnosti. Sociálne rozvrstvenie spoločnosti je zdrojom napätia a sociálnych konfliktov a zdrojom sociálnych zmien.

10.3 Sociálni pracovníci a sociálna stratifikácia. Sociálni pracovníci sa pri svojej práci stretávajú s klientmi prevažne z nižších spoločenských vrstiev, ktorí nedokážu riešiť svoju problémovú situáciu vlastnými silami a sú odkázaní na pomoc. Sú to často tzv. sociálne slabé rodiny s príjmami pod hranicou chudoby, nezamestnaní, do spoločnosti nedostatočne integrovaní ľudia ako napr. prisťahovalci alebo utečenci, príslušníci menšín, ľudia po výkone trestu, alkoholici, drogovo závislí , prostitútky ale aj mentálne a telesne postihnutí ľudia, starí ľudia odkázaní na pomoc a pod.

10.4 Teórie sociálnej nerovnosti a stratifikácie. Dve protichodné stanoviská reprezentujú funkcionalistické a konfliktualistické teórie.

10.4.1Funkcionalistické teórie.Podľa E. Durkheima každá spoločnosť oceňuje niektoré činnosti vyššie a iné nižšie. Navyše aj ľudia sa rodia s rozdielnymi schopnosťami vykonávať rôzne činnosti.. Pre efektívne fungovanie spoločnosti je dôležité, aby najdôležitejšie a najoceňovanejšie funkcie spoločnosti vykonávali tí najschopnejší jedinci. Sociálna stratifikácia je pre spoločnosť funkčná.

Aj podľa názoru amerických sociológov K. Davisa a W. Moora je sociálna stratifikácia prostriedkom, aby najdôležitejšie funkcie obsadili najkompetentnejší a najschopnejší ľudia. Väčšina členov spoločnosti sa s týmto princípom zhoduje a motivuje ich to k tomu, aby sa uchádzali o najdôležitejšie pozície. Tak svojím myslením a konaním upevňujú usporiadanie spoločnosti a jej stabilitu.

10.4.2 Konfliktualistické teórie. Sociálnu stratifikáciu pokladajú za výsledok konfliktov sociálnych skupín s rôznymi záujmami. K. Marx napr. v každej spoločnosti nachádza dve základné skupiny podľa toho, aký vzťah majú k výrobným prostriedkom: triedu vlastníkov výrobných prostriedkov( napr. pôdy, tovární a pod.) a triedu, ktorá ich nevlastní - triedu vykorisťovaných, ktorí pracujú pre vlastníkov. Tieto dve triedy majú protichodné záujmy a proti sebe bojujú. Marx tvrdil, že po uskutočnení socialistickej revolúcie zaniknú tieto triedy a vznikne beztriedna spoločnosť. Iní predstavitelia konfliktualistických teórií upravovali Marxovo učenie na podmienky modernej spoločnosti a namiesto vlastníckeho vzťahu vyzdvihovali moc a prestíž. Súhlasia však s Marxovým názorom, že príčinou sociálnej stratifikácie je boj o nadvládu v spoločnosti. Víťazi pritom vnucujú porazeným svoj systém sociálnej stratifikácie aj svoju ideológiu a tým legitimujú tento systém stratifikácie. Je zrejmé, že problém stratifikácie spoločnosti je veľmi zložitý a obidva smery jednostranne vyzdvihujú buď funkčnosť alebo boj záujmov. Preto sa niektorí teoretici pokúšajú spojiť

tieto dva prístupy a vytvoriť ich syntézy. Tým chcú dosiahnuť celostnejší pohľad na tento problém.

10.5 Stratifikačné systémy. Pod pojmom stratifikačný systém možno rozumieť usporiadanie spoločnosti do vrstiev podľa účasti na moci, výšky príjmu a majetku a prestíže, pričom medzi vrstvami môže byť a nemusí byť možný pohyb. Sociológovia rozlišujú dva druhy týchto systémov: relatívne uzavreté a relatívne otvorené stratifikačné systémy.

10.6 Relatívne uzavreté stratifikačné systémy. Relatívne uzavreté systémy sociálnej stratifikácie umožňujú len minimálny alebo žiadny pohyb medzi sociálnymi vrstvami. Patria sem kastovnícky systém, otrokársky systém a stavovský stratifikačný systém.

10.6.1 Kastovnícky systém. Predstavuje zložitú sústavu nábožensky podmieneného rozdelenia spoločnosti na hierarchicky usporiadané vrstvy - kasty. Členmi jednotlivých kást sa ľudia stávajú narodením. Náboženskými pravidlami je prísne regulovaný styk medzi kastami, práva a povinnosti. Pohyb z jednej kasty do druhej je takmer vylúčený. Tento systém je rozšírený medzi príslušníkmi hinduistického náboženstva.

10.6.2 Otrokársky systém. Otroci sú majetkom iných osôb tak ako veci alebo domáce zvieratá. V histórii mal tento systém rôzne podoby. Otrok sa mohol stať otrokom buď narodením, mohol upadnúť do zajatia alebo ak nebol schopný zaplatiť dlhy. Slobodným občanom sa mohol stať vykúpením alebo prepustením z otroctva. Mobilita v takomto systéme bola skôr výnimkou ako pravidlom.

10.6.3 Stavovský systém. Spočívala na ňom organizácia feudálnych štátov. Príslušnosť k niektorému politicky - právne vymedzenému stavu sa získala narodením a bola spojená s istými privilégiami, právami a povinnosťami. Stavy sa členili aj vnútorne a toto členenie sa časom menilo. Aj keď v obmedzenej miere ale predsa existovala mobilita medzi jednotlivými stavmi. Sedliak mohol byť povýšený do šľachtického stavu a nevylučovali sa sobáše medzi príslušníkmi rôznych stavov.

10.7 Relatívne otvorený stratifikačný systém je triedny systém.

Moderná spoločnosť sa niekedy nazýva aj otvorená triedna spoločnosť, čím sa chce zdôrazniť rovnosť šancí pre členov takejto spoločnosti zaujať miesto v hociktorej vrstve spoločnosti. Čo sa týka merania úrovne statusu tento sa odvíja od pozície povolania a od spoločenského ocenenia jednotlivých povolaní. Nemožno tu už hovoriť o systéme dvoch tried, ako ho charakterizoval Marx. Omnoho častejšie sa odlišujú horná, stredná a dolná vrstva spoločnosti, pričom v niektorých sociologických štúdiách sa rozlišuje až šesť vrstiev. Ak sa spoločnosť posudzuje z hľadiska konzumu a spôsobu trávenia voľného času možno zaznamenať silné približovanie sa širokých más obyvateľstva k strednej vrstve. Niektorí sociológovia označujú tento stav ako nivelizovanú spoločnosť stredného stavu. (H. Schelsky.)

Celý jav je však oveľa komplikovanejší. Už samotný pojem otvorená spoločnosť možno označiť za fikciu. Na pozadí reality sa javí aj spomínaná rovnosť šancí viac menej fiktívnou. Úroveň vzdelania a šanca získať vyššie vzdelanie a možnosť spoločenského vzostupu sa viac - menej dedia. V spoločnosti orientovanej na výkon už škola pôsobí selektívne a školsky neúspešné deti strácajú šancu uchádzať sa o viac oceňované spoločenské pozície. Deti zo slabších sociálnych vrstiev sú hendikepované aj v oblasti vzdelávania . Príkladom môže byť u nás rómska populácia. Rómski školáci prichádzajú do školy neadaptovaní , bez dobrej znalosti majoritného jazyka, bez správnych pracovných návykov a bez motivácie k učeniu. Aj preto je väčšina z nich vo vzdelávaní neúspešná a málo z nich dokáže ukončiť stredné odborné školy alebo vysokoškolské štúdium. Napriek tomu je očividné, že v porovnaní so stavovskou spoločnosťou sú sociálne pozície v omnoho menšej miere s konečnou platnosťou pripísané narodením než tomu bolo voľakedy. Aj keď sa len málokomu podarí počas svojho života vystúpiť celkom zdola až na najvyššie priečky spoločenského rebríčka, nemožno namietať proti tvrdeniu, že sociálne vrstvy sú relatívne otvorené a existuje medzi nimi pomerne veľká mobilita.

10.8 Sociálna mobilita

Rozlišujeme horizontálnu a vertikálnu mobilitu. Horizontálna mobilita je pohyb osoby z jednej sociálnej pozície do druhej v rámci tej istej sociálnej vrstvy. Napr. zmena zamestnávateľa pri nezmenenom funkčnom zaradení, plate a podobne. Vertikálna mobilita je vzostupný alebo zostupný pohyb jednotlivca v stratifikačnom systéme. Pohyb z jednej sociálnej vrstvy do druhej. Napríklad povýšenie do vyššej funkcie v štátnej správe vo firme.

Intergeneračná a intrageneračná mobilita.Intergeneračná mobilita je medzigeneračná mobilita a označujeme ňou zmeny pozícií detí v porovnaní s pozíciami ich rodičov. Napr. syn roľníka sa stane poslancom. Intrageneračná mobilita je vnútrogeneračná mobilita a označuje pohyb medzi pozíciami, ku ktorému dochádza počas života jednotlivca. Termínom štrukturálna mobilita označujeme pohyb celých sociálnych skupín v stratifikačnom systéme. Napr. vzostup profesie lekára v 19. storočí a 20. storočí.

10.9 Štúdium sociálnej stratifikácie spoločnosti. Čoraz väčší význam nadobúda v modernej spoločnosti pracovne - profesionálne postavenie jednotlivcov. Podľa tohoto kritéria rozpracovali anglickí a americkí sociológovia sociálne profesionálnu stupnicu, ktorá slúži na na zaradenie obyvateľstva do sociálnych tried.( Niektorí sociológovia namiesto termínu „ sociálna vrstva“ používajú pojem „sociálna trieda“.) Ich stupnica sa skladá z nasledujúcich kategórií:

A. vyššie triedy ( priemyselníci, vysoko postavení riadiaci pracovníci a slobodné profesie - napr. lekári, právnici),

B. stredné triedy( nižšie postavení riadiaci pracovníci, malí podnikatelia a profesie ako učiteľ, zdravotná sestra),

C1. nižšie stredné triedy( bežní úradníci),

C2. kvalifikovaní manuálni pracovníci ( automechanici, krajčírky a pod.)

D. čiastočne kvalifikovaní a nekvalifikovaní pracovníci( napr. šoféri)

E. ostatní, vrátane od štátu závislí jednotlivci

Pri empirickom výskume sociálnej stratifikácie a vymedzení jednotlivých tried sociológovia používajú tieto metódy:

10.9.1 Objektívna metóda. Vychádza z chápania sociálnej triedy ako štatistickej kategórie. Na základe kombinácie rôznych kritérii, ako je napr. pvýška príjmu resp. priznaného majetku, zamestnanie, vzdelanie zostavujú stratifikačné stupnice a do nich zaraďujú jednotlivcov.

10.9.2 Subjektívna metóda. Jednotlivci zaradia sami seba do niektorej triedy systému sociálnej stratifikácie. Trieda sa tu chápe ako sociálna stupnica, s ktorou sa jednotlivec stotožňuje. Využíva sa tzv. triedne vedomie, cítenie sa byť členom nejakej triedy.

10.9.3 Reputačná metóda. Využíva vzájomné zaraďovanie ľudí do sociálnych tried. Pri použití reputačnej metódy sa vychádza z predpokladu, že členovia komunít alebo organizácií sa poznajú natoľko dobre, že sa dokážu navzájom zaradiť do sociálnych tried.

Prínosom k výskumu je skombinovanie týchto rôznych prístupov.

10. Sociálna stratifikácia a sociálna mobilita

10.1 - Vymedzenie pojmu sociálna stratifikácia

10.2 - Príčiny sociálneho rozvrstvenia spoločnosti

10.3 - Sociálni pracovníci a sociálna stratifikácia

10.4 - Teórie sociálnej nerovnosti a stratifikácie

10.5 - Vymedzenie pojmu stratifikačné systémy

10.6 - Relatívne zatvorené stratifikačné systémy

10.6.1 - Kastovnícky systém

10.6.2 - Otrokársky systém

10.6.3 - Stavovský systém

10.7 - Relatívne otvorené stratifikačné systémy - triedny systém

10.8 - Sociálna mobilita

- horizontálna a vertikálna mobilita

- intergeneračná a intrageneračná mobilita

- štrukturálna mobilita

10.9 - Štúdium sociálnej stratifikácie spoločnosti

- objektívna metóda

- subjektívna metóda

- reputačná metóda