4. Sociálne skupiny I.

4.1 Sociálne správanie a sociálne vzťahy

4.1.1 Sociálne pravidelnosti. Sociológia je síce odkázaná na poznatky o jednotlivých faktoch, avšak jej hypotézy a teórie siahajú za individuálny prípad. Sociológii ide predovšetkým nie o jednotlivé prípady, ale o množstvo rovnakých prípadov. Každodenná skúsenosť ukazuje, že pre ľudské konanie je typické, že ľudia nekonajú a nemyslia jednotlivo a ľubovoľne. Ľudia robia rôzne veci spolu s inými ľuďmi a tak ako iní ľudia. Niektoré pravidelnosti sú však pre každodennú skúsenosť skryté a tie môže zistiť systematickým skúmaním sociológia. Že istí ľudia páchajú samovraždu a že v niektorých krajinách počet samovrážd stúpa, je všeobecne známe. Sociológ chce však vypátrať, aké sú širšie súvislosti samovražednosti. Tak napríklad sa zistilo, že samovražednosť súvisí s intenzitou medziľudských vzťahov. Odhalí tým sociálnu pravidelnosť v jednaní ľudí, ktorí sa nachádzajú v tej istej situácii. Tak konajú mnohí mladiství inak ako starší ľudia, životné postoje sa odlišujú podľa povolania, spoločenskej vrstvy, vzdelania a náboženstva. Ľudia, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii jednajú podobne. Sociológia sa zaujíma o takéto vzory správania a ich príčiny. Nielenže ľudské správanie opisuje, ale snaží sa ho aj vysvetliť.

4.1.2 Sociálne vzťahy. V sociológii sa vychádza zo zásadného významu trvalých vzťahov medzi ľuďmi. Význam slova „ sociálny“ v sociologickom ponímaní znamená, že ide o súhrn všetkého, čo sa medzi ľuďmi deje. Ak sociálny pracovník pristupuje napr. k prípadu alkoholika X Y aj zo sociologického hľadiska, musí si objasniť v akom stave sú medziľudské vzťahy tohoto človeka. Môže zistiť, že nedostatočné medziľudské vzťahy sú príčinou jeho správania.

4.1.3 Sociálne pravidelnosti v sociálnych skupinách. Sociológov zaujíma predovšetkým sociálna pravidelnosť a jej príčiny. Treba si uvedomiť, že nie všetci ľudia robia určitú vec pravidelne. U nás napr. nechodia všetci ľudia pravidelne do kostola, nie sú všetci učiteľmi alebo nepomáhajú všetci ľuďom v núdzi. Možno uviesť množstvo príkladov, ktoré ukážu, aké rôznorodé a odlišné sú tieto pravidelnosti. Odhalíme, že treba od seba odlíšiť rôzne menšie celky s rôznymi druhmi sociálnych vzťahov. Aj v týchto menších celkoch rozlíšime zložité siete sociálnych vzťahov. Na označenie mnohých druhov a foriem takýchto vo vnútri poprepájaných celkov používame termín „ sociálna skupina“.

4.2 Pojem „ sociálna skupina“ má v humánnych vedách kľúčový význam. Aj v praxi sociálneho pracovníka používame tento pojem, či už pre vyjadrenie sociálnych podmienok, v akých sa klient nachádza, alebo pre vysvetlenie jeho správania. Môžeme spomenúť aj tzv. sociálnu prácu so skupinami, čo je vlastne istá forma terapie.

Ujasnime si , čo sociálne skupiny sú a čo môžeme len ťažko za sociálnu skupinu pokladať.

Zhluk - agregát osôb .Náhodný zhluk osôb, ktoré sa v tom istom čase nachádzajú na ulici nemožno pokladať za sociálnu skupinu.

4.2.1 Štatistická skupina. Ľudí môžeme deliť do skupín podľa rozličných kritérií. Pri sčítaní ľudu sa spočítavajú ľudia podľa výšky príjmu, veku, vlastníctva bytu či domu, rozvedení, majitelia domácich zvierat, rôznych typov domácich spotrebičov a pod. Pri výskumoch verejnej mienky sú objektom výskumu televízni diváci, spotrebitelia pracích prostriedkov, v iných štatistikách sa vykazujú zlodeji, veriaci, užívatelia antikoncepčných tabletiek. apod. Môžeme vykazovať chorých na cievne choroby, ľavorukých atď., ale v mnohých prípadoch tu nejde o sociálne skupiny v sociologickom slova zmysle. Majitelia domácich spotrebičov a užívatelia určitých pracích prostriedkov tvoria asi len štatistickú skupinu.

4.2.2 Sociálna kategória. Inak je to už s výškou príjmu alebo vekom. Ľudia s vysokým príjmom často hrajú v spoločnosti zvláštnu úlohu. Majú moc, ovplyvňujú politické rozhodnutia, ovládajú úrady. Majú zvláštne sociálne postavenie a tvoria jednu spoločenskú vrstvu. To, že patríme ku štatisticky vykazovanej skupine žien, černochov, Židov alebo vysokoškolsky vzdelaných má pre nás tiež ďalekosiahle sociálne dôsledky. V takých to prípadoch hovoríme o sociálnej kategórii.Príslušnosť k rase, vekovej kategórii alebo majetkovej vrstve má pre nás ďalekosiahlejšie následky, než iba príslušnosť k nejakej štatistickej skupine.

4.2.3 Sociálna skupina. Ešte v inej polohe je napr. pravidelná návšteva kostola, krádeže alebo napr. používanie antikoncepčných tabletiek. To, že ľudia chodia pravidelne do kostola znamená,že to robia v spoločenstve s inými ľuďmi, s ktorými ich spája aj spoločné presvedčenie. Že zlodeji pravidelne kradnú môže byť napríklad aj dôsledok toho, že títo ľudia neuznávajú panujúci vlastnícky poriadok ani jeho dôsledky. Užívanie (resp. neužívanie) antikoncepčných tabletiek je zaujímavé nielen preto, že ich niektorí ľudia užívajú pravidelne ( resp. neužívajú nikdy), ale preto, lebo to robia v dôsledku svojho životného postoja, ktorým sa odlišujú od iných ľudí. V tomto prípade už môžeme hovoriť o sociálnych skupinách.

Sociálna skupina zahrňuje viacerých ľudí, ktorí sa vyznačujú aspoň jedným spoločným znakom, ktorí pravidelne niečo robia, ktorí sa cítia byť viazaní istým spoločným presvedčením a ktorí sa vyznačujú pocitom spolupatričnosti.. Členovia sociálnej skupiny sa vyznačujú MY - cítením a rovnakým alebo veľmi podobným správaním sa. Pravidelnosť jednania v sociálnych vzťahoch členov sociálnej skupiny je sprevádzaná spoločným presvedčením.

Hranice medzi štatistickou skupinou, sociálnou kategóriou a sociálnou skupinou sa nedajú raz a navždy pevne určiť. Štatistická skupina alebo sociálna kategória sa za istých podmienok môže zmeniť na sociálnu skupinu. Napr. rozvedení muži, ktorí sa spoja do občianskeho združenia a bojujú za rovnoprávnosť pri rozvodovom konaní vo zverovaní detí do rodičovskej starostlivosti.( v 95% sú deti zverené do opatery matke.)

Aby sme vystihli rôznorodosť sociálnych skupín,treba ich rozlíšiť poľa ich druhov a foriem.

4.2.4 Vlastná skupina a cudzia skupina. K vlastnej skupine (in - group)sa patrí, cudzia skupina (out - group) sú tí druhí. Dokladom sú dejiny, keď v nich môžeme pozorovať bezohľadný boj medzi vlastnými a cudzími skupinami. Príkladom môže byť nacionalizmus , rasizmus alebo náboženská neznášanlivosť.

Aj v modernej spoločnosti máme naporúdzi dosť príkladov. Tí druhi to môžu byť: černosi, Židia, bezdomovci, prisťahovalci, trestanci, poberatelia sociálnej podpory, Rómovia, bohatí, nacionalisti, komunisti, duševne nemocní, mladiství, opatrovatelia, profesori, liberáli, študenti, domáci a pod.

Príklady trochu pokuľhávajú, pretože tí druhí nemusia byť vždy členmi sociálnej skupiny, ale mohli by sa nimi stať a vytvoriť vlastnú skupinu. Prechody môžu byť veľmi plynulé.

V dejinách aj v súčasnej spoločnosti prebiehajú procesy tvorenia sa a rozpadávania sa sociálnych skupín. Možno poukázať na štáty alebo náboženské spoločenstvá, vytváranie frakcií v politických stranách, rozpad strán a vznik nových. Takisto pocit prináležania k nejakej skupine a odstup od inej skupiny môže nadobúdať rôznu intenzitu. Skupiny môžu žiť vedľa seba bez toho, aby boli bezpodmienečne oddelené, nenávideli sa alebo si hrozili fyzickou likvidáciou. Napr. zástancovia rôznych svetonázorov.

Iným prípadom môže byť, že existuje silné MY - cítenie, ktoré presahuje jednotlivé sociálne skupiny. Tak napríklad štát môže brániť jednotlivým skupinám, aby samostatne existovali. Reakciou môže byť uzavretie sa týchto skupín samých do seba, forma vnútornej emigrácie. Takéto skupiny sa potom môžu nazývať subkultúrami alebo kontrakultúrami ( P.L. Berger). V závislosti od sily MZ- cítenia a vzťahu medzi vlastnou a cudzou skupinou môžeme rozlišovať medzi otvorenými a uzatvorenými sociálnymi skupinami.( Pričom úplne otvorená skupina predstavuje vnútorné protirečenie).

4.2.5 Referenčná skupina.( Reference - group).Dôležité pre sociálny život sociálnych skupín je, keď členovia vlastnej skupiny uprednostňujú namiesto vlastnej skupiny cudziu skupinu a za istých podmienok do nich prestúpia. Tu je dôležitý pojem „referenčná skupina“. Rozlišujeme medzi pozitívnou a negatívnou referenčnou skupinou. Skupina, ku ktorej patríme je spravidla pozitívnou referenčnou skupinou. Cudzia skupina, ku ktorej nepatríme je je často negatívnou referenčnou skupinou. Na vlastnú skupinu sa orientujeme pozitívne - my holubičí národ a my Bohom vyvolení -, na cudziu skupinu negatívne - tí rozpínaví Maďari a tí mocichtiví farári.

Avšak často sa stane, že doterajšia vlastná skupina sa postupne a čím ďalej tým viac začne odmietať a stane sa negatívnou referenčnou skupinou a doterajšia cudzia skupina sa stane pozitívnou referenčnou skupinou. Ľudské správanie je známe takýmito zmenami orientácie. Napr. rôzne náboženské konverzie, zmena štátnej príslušnosti,, zmeny profesionálnej príslušnosti, sociálny vzostup do vyššej spoločenskej vrstvy, vstup do kriminálnej skupiny, účasť v revolučných spolkoch, vzdanie sa spôsobu života, ktorý je pokladaný za normálny, stotožnenie sa s so skupinami stojacimi na pokraji spoločnosti.

Snaha o zmenu príslušnosti k inej skupine nie je vždy úspešná. Sociálne skupiny disponujú rôznymi účinnými metódami, pomocou ktorých vzbudia u svojich členov pochybnosti o oprávnenosti ich prechodu do inej skupiny. Taktiež vyvolená pozitívna skupina nemusí byť vždy naklonená prijímaniu nových uchádzačov a môže ich dlhšiu dobu nechať stáť tak povediac predo dverami. Byť prijatý a akceptovaný v skupine horných desaťtisíc nestačí byť len bohatým. Členom Rotary klubu sa nemôže stať každý, dedinčania odmietajú cudzích a pod. V modernej spoločnosti ale prevažujú skupiny, ktoré ľubovoľne povoľujú vstupovanie a vystupovanie.

Pri vstupe do relatívne uzatvorenej skupiny sa vyžaduje hlboká premena postojov a správania nováčika. Vstup je často spojený s prijímacím rituálom a nový člen skupiny sa neraz vyznačuje nadmernou horlivosťou a krajne negatívnym postojom k predošlej vlastnej skupine.

5. Sociálne skupinyII.

5.1 Veľké skupiny a malé skupiny. Ľudia sú vo všeobecnosti členmi nielen jednej skupiny. Môžu prislúchať do viacerých vlastných skupín a samozrejme mať vzťah k viacerým cudzím skupinám. Aj tie najjednoduchšie a prehľadné skupiny ako je napr. kmeň u prírodných národov, sa diferencujú na menšie skupiny. Týka sa to napríklad skupín podľa veku, pohlavia, pôvodu,, manželstva a pod. Všade nachádzame podskupiny v rámci jednej sociálnej skupiny. Možno tvrdiť, že čím je väčšia sociálna skupina, tým skôr sa tvoria podskupiny a tým slabšie a uvoľnenejšie je pôsobenie MY - cítenia vo veľkej skupine, ktoré presahuje MY - cítenie menších skupín. Podľa počtu svojich členov rozlišujeme malé a veľké skupiny.

5.1.1 Národ sa dá napr. označiť ako veľká skupina, hoci problematika MY - cítenia je u členov rôznych národov je veľmi komplikovaná . V minulosti aj v súčasnosti sa stretávame s národmi, ktoré pozostávajú z viacerých národnostných skupín a vyvinulo sa u nich silné spoločné cítenie - napr. Švajčiari, Američania(USA) a na druhej strane sú tu národy napr. v Nigérii, Kongu kde jednotlivé kmene sa snažia navzájom fyzicky zničiť. Doporučuje sa hovoriť skôr o štáte ako o národe ako o najväčšej sociálnej skupine, ktorá prekrýva všetky ostatné skupiny. Sme svedkami že pri zásadných rozdieloch medzi podskupinami v rámci jedného štátu (napr. medzi národnosťou, ktorá je v štáte pri moci a inými národnostnými skupinami ) môže dôjsť k antagonizmom, ktoré vyústia do boja o rozdelenie takéhoto štátu a resp. o udržanie jeho jednoty( bývalá Rakúsko- Uhorská monarchia, Juhoslávia, Československo, Rusko verzus Čečensko, Španielsko, Severné Írsko, Korzika versus Francúzsko, Izrael versus Palestína , Turecko versus Kurdi atď.). Môže sa stať, že po dlhšom spolužití sa vytvorí aj v mnohonárodnostnom štáte silný nadnárodný MY - pocit viď príklad Švajčiarska alebo USA. MY - pocit národa resp. štátu sa dostáva do popredia predovšetkým v extrémnych situáciách ako je ohrozenie vonkajším nepriateľom a veľmi sa posilňuje napr. pri medzinárodných súťažiach napr. Olympijské hry, súboje medzi národnými týmami v kolektívnych športoch. Z hľadiska sociológie a sociálnej práce nás však skôr budú zaujímať veľké skupiny ako sú napr. rôzne zväzy, združenia, cirkvi, náboženské spoločenstvá a iné organizácie.

5.1.2 Malé skupiny. Pre sociálnych pracovníkov sú však špecifickým poľom pôsobenia predovšetkým menšie skupiny.

Sociálne vzťahy vo veľkých skupinách sú predovšetkým nepriame, na základe od indivíduí nezávislých ideí, presvedčení. V malých skupinách sú sociálne vzťahy priame, tzv. face - to face - relations, pretože ich členovia sa poznajú osobne. .Takýmito malými skupinami sú rodina, priateľstvá, skupiny vznikajúce pri hre, susedské spoločenstvá, rovesnícke skupiny, kriminálne gangy, gangy mladistvých. Vo veľkých skupinách sú ich členovia voľnejšie naviazaní na túto skupinu a je v nich väčšia tolerancia k odlišným orientáciám. V malých skupinách sú tendencie k väčšej uniformite.

Väčšie skupiny majú tendenciu byť ako vlastné skupiny otvorenejšie, malé skupiny majú tendenciu byť zatvorenejšie. Sú to však len tendencie a skutočnosť býva oveľa komplikovanejšia.

5.1.3 Formálne a neformálne skupiny. Malé skupiny sú síce hlavným poľom pôsobnosti sociálneho pracovníka, on sám je však súčasťou väčších sociálnych skupín, ktorých úlohou je vykonávať sociálnu prácu. Môže to byť úrad, zariadenie, profesijná skupina. Prácu s malými skupinami (napr. so skupinami väzňov) treba vždy vidieť na pozadí veľkých skupín, organizácií. Organizácie sú vždy jednoznačne zamerané na nejaký účel a voláme ich aj formálnymi skupinami. Tieto veľké, formálne skupiny sa vyznačujú týmito vlastnosťami: 1. Každý člen skupiny má svoje presne určené pracovné miesto a presne vymedzený okruh pracovných činností. Každý má určené na akej úrovni a aké pokyny môže udeľovať. Pomocou deľby práce a presne vymedzených výkonov sa dosahuje splnenie cieľov organizácie. 2. Práca a vzájomné vzťahy sa riadia jednoznačnými písanými pravidlami. 3. Komunikácia prebieha z veľkej časti aj písomnou formou.( Správy, hlásenia, pokyny, žiadosti, schválenia , rozhodnutia, oznámenia a iná úradná korešpondencia.) 4. Nie osobné pocity, ale pracovné predpisy sú určujúce v sociálnych vzťahoch v organizácii. Veľmi by prekážalo pri plnení úloh organizácie, keby sa referenti zdráhali napr. spolupracovať s niekým, kto je napr. členom jemu nesympatickej politickej strany, sukničkárom, Rómom alebo prívržencom nejakého športového klubu. Vzťahy v organizácii majú byť neosobné.

Je vlastné ľudskej povahe, že vzájomné vzťahy v organizácii sa nevyčerpajú len vo formálnych vzťahoch. Aj vo formálnych sekundárnych skupinách sa na základe sympatií, podobnosti a podobných očakávaní vytvárajú zo spolupracovníkov malé, neformálne skupiny, môžeme ich nazvať aj primárne skupiny. Tieto vzťahy zahrňujú osobné, citové a súkromné aspekty vzťahov medzi spolupracovníkmi a môžu tak napomáhať ako aj prekážať pri plnení úloh organizácie. Osobné rozpory môžu veľmi zhoršiť výkonnosť jednotlivcov aj pracoviska, naopak dobré osobné vzťahy prispievajú k dobrým výkonom.

5.1.4 Sekundárne skupiny. Formálne resp. organizované skupiny sa nazývajú aj sekundárnymi skupinami ( secondary groups) a dávajú sa do protikladu k primárnym skupinám.

5.1.5 Primárne skupiny. Ak zhrnieme predošlé znaky môžeme povedať, že primárne skupiny vo všeobecnosti sa vyznačujú priehľadnými, face - to - face vzťahmi, osobnými kontaktmi, pravidelným stretávaním sa, citovým spojením( a nie len účelovými vzťahmi), iniciatívou a spontánnosťou, neobmedzeným priestorom pre spoločné jednanie. Je typické, že práve v týchto skupinách sa odohrávajú procesy formovania a rozvoja celej osobnosti a to predovšetkým citovej sféry a sociálnej sféry. Majú veľký význam pre primárnu socializáciu a pre ďalší priebeh života jednotlivca. To nie je v prípade sekundárnych skupín, kde je ich pôsobenie ohraničené len na istý výsek celkovej osobnosti.

Všetky potreby, očakávania, postoje a pocity, ktoré sa nenaplnia v sekundárnych skupinách sa môžu uskutočniť v neformálnych skupinách, ktoré v podstate môžeme chápať ako primárne skupiny.